Чеське видання «iLiteratura» про «Довженка без гриму»
25.06.2015
У чеському виданні «iLiteratura» опубліковано розлогу рецензію на монографію «Довженко без гриму: Листи, спогади, архівні знахідки», яку впорядкували літературознавиця Віра Агеєва та кінознавець, голова НСКУ Сергій Тримбач. Нагадаємо, 2 лютого 2015 року монографія перемогла у номінації «Життєпис» ХVІ Всеукраїнського рейтингу «Книжка року’2014».
Характеризуючи значущість роботи, рецензент Іван Яцканін наголошує, що європейцям Олександр Довженко відомий виключно своїми творами, як важливий український кінорежисер. Але навряд чи хтось знає про його життя та творчу драму талановитої людини. Відтак, для багатьох книжка стане шоком, проявивши невідомого Довженка. Того Довженка, якого, фактично, тримали заручником у Москві, щоб заховати його трагедію від світу, усіх, захоплених його мистецтвом.
У рецензії докладно проаналізовано книжку, що – силою укладених матеріалів – розкриває життєвий і творчий шлях Олександра Довженка.
У першому розділі, пише Іван Яцканін, йдеться про соціально-політичну ідентичність Довженка, що приймає радянський лад і, водночас, у власній творчості межі 20-х і 30-х років минулого століття – зокрема, у фільмі «Земля» – заглядається в глибинні умови людського буття.
У другому розділі демонстровано любовний аспект біографії митця.
У третьому розділі виявлено відносини Довженка з радянськими лідерами у період кривавого терору 1930-х років (особливо зі Сталіним, якого можна назвати «співавтором» деяких тогочасних довженкових стрічок).
У четвертому розділі розглянуто сповнені парадоксів відносини митця і влади уже у подальші роки.
Також у статті подано короткий огляд бібліографії Олександра Довженка та робіт про нього чеською та словацькою мовами.
Видання «Довженко без гриму» – це ще один камінчик в мозаїку наших знань про письменника, митця, чиє життя і творча доля досі знаходяться в епіцентрі уваги літературознавців і кінознавців, завершує рецензію Іван Яцканін.
Подаємо оригінал рецензії словацькою мовою.
Редакція сайту НСКУ
Ahejeva, Vira; Trymba?, Serhij (eds.): Dov?enko bez hrymu
Ivan Jackanin, «iLiteratura»
Rozpoltený ?ivot Oleksandra Dov?enka
Vira Ahejeva a Serhij Trymba? (eds.): Dov?enko bez hrymu: Lysty, spohady, archivni znachidky (Dov?enko bez lí?idla: Listy, spomienky, archívne nálezy). Komora, Kyjiv, 2014, 472 s.
Len nedávno sme si pripomenuli 120. výro?ie narodenia Oleksandra Dov?enka (1894–1956), svetoznámeho filmového tvorcu, ktorého film Zem (Zemlja) bol na Medzinárodnom filmovom festivale v Bruseli v roku 1958 ozna?ený za jeden z najlepších dvanástich filmov svetovej kinematografie všetkých ?ias. „Sta? sa naozajstným umelcom – znamená zomrie?. Tento tragický paradox ukrajinského porevolu?ného obrodenia udial sa aj na Dov?enkovi, hoci z tvorcov „rozstrie?aného obrodenia mal najvä?šie š?astie. Prvými zrelými filmami – Zvenyhora (1928), Arzenál (1929), Zem (1930) – si Dov?enko podmanil celý svet, ale vzali mu Ukrajinu, od?ali mu jeho tvorivé krídla a skrátili jeho ?ivot. Vyu?ívajúc ?eleznú oponu, dr?iac Dov?enka v zajatí v Moskve, Rusko takýmto spôsobom nato?ko ukrylo pred svetom tragédiu Dov?enka, ?e ju dokonca nepostrehli najvä?ší prívr?enci jeho umenia v Európe i v Amerike.“ Píše Jurij Lavrinenko (1905–1987) v eseji o Dov?enkovi v knihe Rozstrie?ané obrodenie (Rozstriljane vidrod?ennja), ktorá vyšla v roku 1959 v Parí?i.
Pre mnohých, ke? sa povie Dov?enko, vybaví sa v pamäti, ?e to bol významný ukrajinský filmový re?isér, len málokto však vie o ?ivotnej a tvorivej dráme tohto talentovaného ?loveka. Kniha Dov?enko bez lí?idla mo?no bude pre mnohých hotový šok, lebo takého Dov?enka ešte nepoznali. V prvej kapitole „Ja“ romantika: rázcestie Oleksandra Dov?enka Vira Ahejeva upozor?uje, v akom duchu sa bude nies? analýza ?ivota a tvorby Dov?enka, ke? tvrdí, ?e biografiu Dov?enka je mo?né písa? ako príbeh umeleckého presadenia samostatnej existencie za najnepriaznivejších podmienok: sloboda výberu bola krajne obmedzená... Niet sa ?omu divi?, ?ivotopisy ukrajinských umelcov 20. storo?ia sved?ia o tom, ?e ka?dý z nich si po svojom rozpracoval model prispôsobenia k totalitnému sociumu a v kone?nom dôsledku tvorivá sebarealizácia závisela od pocitu slobody, od vnútornej slobody myslie? a písa?.
Vyvstáva rétorická otázka, do ktorého pokolenia vlastne patrí Dov?enko? Je pravdou, ?e sa formoval v ?ase národného oslobodeneckého sna?enia, ale pritom všetkom on sám priznáva, ?e sa formoval alebo „nevošiel do revolúcie tými istými dvermi.“ Práve tento moment treba ma? na zreteli, lebo neskôr mnohému napovie. Toti? narastajúci pocit menejcennosti sa neustále prehlboval, ke? si uvedomoval spolupatri?nos? s tými, ktorí nav?dy prišli o kozácku slávu a boli nútení h?ada? slávnych predkov v elite cudzích impérií. Dov?enko si nevyberal, kým bude, ale na ?ej strane bude. Pristupuje na ohromný kompromis, akoby vedel, ?e noví „vladári“ mu ni? neprepá?ia. Aj za týchto okolností ho pri?ahovali rôzne tvorivé cesty, nakoniec zví?azí filmové umenie, ktoré v tom ?ase sa stáva masovým a dominantným.
Aj tu doká?e nájs? vlastný filmový jazyk. Ahejeva v tejto súvislosti neraz zdôraz?uje, ?e sú?as?ou Dov?enkovej poetiky je jeho biografia. Vlastne ide o sebaidentifikáciu. Ale zárove? netreba zabúda?, ?e napríklad vo filme Arzenál (Arsenal) re?isér Dov?enko sa zrieka ideálov, ktoré rezonovali v jeho mladosti. Rezolútne mení svoju svetonázorovú pozíciu a tým aj vlastné spolo?ensko-politické smerovanie. Autorka v tom vidí ešte jeden dôle?itý moment aspekt – formovanie konceptu moderného ukrajinstva. Dov?enko sa rozhodol vybra? si sovietsku identitu. Filmom Arzenál akoby celkom prepísal svoju biografiu. Tento Dov?enkov radikálny postoj nebol jednozna?ne prijatý vtedajšou ukrajinskou inteligenciou. A takto Dov?enko v ?ivote i v tvorbe prejde nejednou skúškou, aby si v denníku v štyridsiatych rokoch priznal, ?e postupne stráca schopnos? tvori?.
Fenomén zeme bol v ukrajinskej klasickej literatúre zobrazený v dielach O?hy Kobyljanskej, Vasy?a Stefanyka, Mychajla Kocjubynského a v tvorbe ?alších autorov. Dov?enko vo filme Zem, ktorý mu priniesol svetové uznanie, za?ína h?ada? hlbšie a dôle?itejšie princípy ?udského jestvovania. Mo?no práve preto sa jeho Zem stáva skvostom svetovej kinematografie, ?e h?adá cestu zmierenia ?loveka so svetom. Z umeleckého sveta Dov?enka teda vyplýva, ?e harmónia, súlad a dobrota sú celkom mo?né.
Príbehy lásky sú nesporne najcitlivejšou stránkou akejko?vek biografie. V ?ivote Dov?enka bolo nieko?ko ?ien. Listy a spomienky na ne odkrývajú ešte jednu (?udskú) tvár umelca. V Dov?enkovej korešpondencii s Varvarou Krylovou, Olenou ?ernovou, Juliou Solncevovou, Valentynou Tka?enkovou sa odvíjajú zlo?ité kolízie jeho intímnych vz?ahov, príbehy lásky, zrieknutia sa, zrady a vernosti. O tom pojednáva v kapitole Jahôdka lásky – ?úbostné listy Oleksandra Dov?enka filmový teoretik Serhij Trymba?.
V roku 1933 po samovra?de spisovate?a M. Chvy?ového mnohí pochopili, ?e v Ukrajine bol vyhlásený teror. O týchto súvislostiach pojednáva tretia kapitola pod názvom Dov?enko a vodcovia (Stalin – Chruš?ov – Berija). V tej ?asti Dov?enkovej autobiografie z roku 1939, ktorá dosia? nebola publikovaná, re?isér Dov?enko píše: „Po príchode do Moskvy som s ohromnými duševnými záchvevmi napísal list súdruhovi Stalinovi s prosbou, aby ma zachránil a pomohol mi tvorivo sa rozvíja?. Súdruh Stalin vypo?ul moju prosbu. Som presved?ený, ?e súdruh Stalin mi zachránil ?ivot. Keby som sa nebol v?as na?ho obrátil, bol by som zahynul ako umelec i ako ob?an. U? by ma nebolo.“ Neskôr Dov?enko pris?úbil Stalinovi urobi? film o meste budúcnosti – Aerohrad. Po realizácii tohto filmu objavuje sa ?alšia Stalinova „objednávka“ – film Š?ors. Len?e Stalinovi sa nepá?il scenárŠ?orsa. Urobili sa nále?ité korektúry a 1. mája 1939 sa Š?ors dostal do kín. Stalin bol, tak povediac, „spoluautorom“ filmu.
Za?iatkom druhej svetovej vojny sa ?ivot Dov?enka stáva zvláš? dramatickým. Píše scenár filmu Ukrajina v ohni. Ako prvý ukázal naj?a?šie obdobie vojny, ke? dochádzalo k ústupu sovietskych vojsk. Ukrajinský národ mal sa sta? hlavným hrdinom tejto filmovej novely. Pochvalne tento scenár prijal N. S. Chruš?ov. Neskôr sa stránky scenára objavili na stole Beriju, ba aj v rukách samotného Stalina. V roku 1943 Stalin zakázal publikovanie tohto diela. Dov?enko sa dostáva do nemilosti a má zakázané vráti? sa z Moskvy na svoju rodnú Ukrajinu. Vo štvrtej kapitole tohto vydania v príspevku Génius a cena kompromisu Vira Ahejeva opä? uva?uje o umelcovom vz?ahu s mocou a prichádza k záveru, ?e tento vz?ah je plný paradoxov.
Nako?ko pozná ?eský a slovenský ?itate? tvorbu Oleksandra Dov?enka? ?eský ukrajinista Orest Zilynskyj v ?lánku Nové cesty k vzájemnému poznaní, ktorý vyšiel v publikácii Sto padesát let ?esko-ukrajinských literárních styk? 1814–1964 (Sv?t sov?t?, Praha 1968) píše: „Vyvrcholením tohoto dozrávajícího pochopení pro ukrajinskou kulturní svébytnost a její pokrokovou úlohu byl triumfální vstup Oleksandra Dov?enka do ?eského kulturního v?domí po?átku let t?icátých. ?eská filmová kritika, p?edstavovaná p?edevším L. Linhartem, vystihla v jeho díle nenapodobitelný národní styl, mluvící za velký a silný národ, a klenoucí p?irozený most mezi bohatou národní tradicí a nejsou?asn?jšími um?leckými zájmy. Bli?ší seznámení s Dov?enkovou osobností a tvorbou za jeho návšt?vy v Praze v roce 1930 vyvolalo prognózy o jeho velkém budoucím r?stu.“ V tej istej publikácii Zina Genyk-Berezovská a Alena Morávkováv príspevku Úsp?chy a prohry o Dov?enkovi píšu: „A pak je tu ovšem Dov?enko. Ten pat?í u nás zásluhou svých film? k nejznám?jším postavám ukrajinské kultury. Není t??ké vysv?tlit, pro? jehoZa?arovaná Desna, tento literární skvost sui generis vzbudil u nás daleko menší pozornost, ne? jeho kní?ka Z Deník?, vydaná roku 1964. Dnešní ?lov?k, který stále více chce v literatu?e vid?t skrytý smysl slo?itých vztah? mezi lidmi v nahé podob? bez iluzí a út?šn? falešných p?edstav, p?ijímá s ned?v?rou patos subjektivních lyrických pro?itk?, pocit? a úvah, jimi? je napln?ná Za?arovaná Desna. Dobov? aktuáln?jší byly Dov?enkovy Deníky, v nich? se hledalo sv?dectví um?lce, podstupujícího denn? beznad?jný zápas s obdobím kultu osobnosti. Zdá se, ?e tato kniha pro nevyrovnanost svých nálad a myšlenek nevyvolala jednozna?nou reakci, ale p?ece jen byla p?ijata jako tragický dokument doby a ?lov?ka, jen? nemilosrdnou skute?nost nem??e spojit se svým vnit?ním ideálem.“
?o sa týka kni?ných vydaní z tvorby Dov?enka, libreto filmu Zemvychádza v Knihovne filmovej literatury 1 (Praha, 1931). V roku 1958 v preklade H. Zachovej vychádza Za?arovaná Desna. To isté dielo vychádza v pra?skom Odeone v preklade Zd. Koutenskej v roku 1976. ?eskoslovenský filmový ústav v roku 1976 vydáva v preklade V. Bezd?kovej výber z diela Dov?enka pod názvom Básník filmového plátna. V preklade A. Morávkovej v roku 1964 ?eskoslovenský spisovatel vydáva jeho Z deník? (1944–56).
Ako je na tom Slovensko a Dov?enko? V ?asopise Index (2, 1930, ?. 1, s. 9) v ?lánku Dva nové sovjetské filmy slovenský politik a publicistaVladimír Clementis (1902–1952) píše o Dov?enkovej Zemi. Kni?ne vyšli Za?arovaná Desna (Slovenské vydavate?stvo krásnej literatúry, Bratislava 1960, prelo?il a doslov napísal Jozef Marušiak), Zánik bohov (Tatran, Bratislava 1966, prelo?ila Marta Li?ková),Za?arovaná Desna (výber z diela, Pravda, Bratislava 1984, prelo?ili:Juraj Andri?ík, Jozef Marušiak, Andrej Pestremenko).
Publikácia Dov?enko bez lí?idla je ešte jedným kamienkom do mozaiky poznania tohto literáta, umelca, ktorého ?ivotný a tvorivý osud je stále v pozornosti literárnych vedcov i filmových teoretikov.
Ivan Jackanin, «iLiteratura», 28 травня 2015 року